Chyby v myslení, ktorých sa dopúšťa dizajnér, podnikateľ, učiteľ, ja i vy

Predstavte si dizajnéra, ktorý pre klienta navrhuje webstránku. O každej drobnosti dôkladne premýšľa a vďaka teórii a skúsenostiam dokáže vytvoriť kvalitný web. Keď sa na výsledný produkt pozrie spoza chrbta dizajnéra jeho manželka, utrúsi: „Aký jednoduchý vzhľad. To by som i ja dokázala a tebe to toľko trvá!“ Alebo si predstavte klasických diskutérov v slovenskej krčme, ktorí pojedli múdrosť sveta. Vedia, aké politické činy sú potrebné, ako správne riadiť ekonomiku, školstvo, firmu i akým spôsobom by mal tréner priviesť futbalový tím, ktorý práve hrá, k víťazstvu. Túto „všemúdrosť“ možno vysvetliť pomocou Dunning-Kruger efektu, podľa ktorého človek nekompetentný v určitej činnosti si nedokáže uvedomiť, že je nekompetentný, pretože nevie rozlíšiť kompetenciu od nekompetencie. Veru i mne sa najľahšie píše o veciach, ktorým príliš nerozumiem! Podobnými predsudkami a chybami je naše myslenie husto popretkané. V článku sa dozviete ďalších 6 chýb, ktorých sa istotne dopúšťate i vy.

1. „Ja som to vedel!“

Bias spätného pohľadu znamená tendenciu považovať udalosti, ktoré sa práve odohrali, za pravdepodobnejšie než boli predtým, než sa uskutočnili. Inými slovami: po udalosti, ktorá sa odohrala, si ľudia často nesprávne myslia, že poznali udalosť predtým, než sa odohrala. Určite to poznáte. V televízii dávajú futbalový zápas a vy v duchu premýšľate, či vyhrá FC Barcelona alebo Real Madrid. Chvíľku si myslíte, že sa o všetko postará Lionel Messi, potom si uvedomíte, že zrejme prehrajú domáci, no o päť minút sa vám vnucuje myšlienka, že hostia budú lepší. Keď napokon počujete záverečný hvizd rozhodcu, kričíte: „Ja som to vedel! Vedel som, že domáci prehrajú! Vedel som, že to skončí 1:2!“ Skutočne?

2. „Nové je lepšie!“

Bias novosti popisuje našu tendenciu prikladať väčšiu dôležitosť udalostiam z blízkej minulosti než tým z minulosti viac vzdialenej. Keď sa vás niekto opýta na zhodnotenie hry vášho obľúbeného tímu, odpoviete podľa hry v poslednom zápase – tie predchádzajúce buď vôbec neuvažujete alebo im prikladáte menšiu dôležitosť. Psychológovia chybu vysvetľujú tým, že udalosti z nedávnej minulosti sa nám vybavujú ľahšie, a preto s nimi tak radi narábame v našom myslení.

facepalm_picard_riker-1 websoup.sk

3. Konfirmačný bias

Dnes sa na vás v kancelárii všetci kolegovia chmúria. Zrejme sa na vás hnevajú za včerajšiu firemnú párty, kde ste nevhodne vyvádzali pred hosťom – majiteľom spoločnosti, s ktorou chcete nadviazať užšiu spoluprácu. V skutočnosti sa nik nechmúri väčšmi než obvykle. Len váš pocit viny spôsobil, že si všímate negatívne pohľady druhých viac než inokedy. Konfirmačného biasu sa dopúšťate vtedy, keď sa zameriavate na veci, ktoré potvrdzujú vaše presvedčenie, a ignorujete fakty, ktoré by vaše presvedčenie dokázali spochybniť, ba i vyvrátiť.

4. Efekt kontextu

Naše myslenie i pamäť sú závislé na kontexte. Ťažšie chápeme slová i rozpoznávame objekty, ak sú nám prezentované mimo kontextu. Ak sa vás niekto opýta na prácu, keď máte doma na gauči vyložené nohy, odpoveď je pre vás namáhavejšia, než keby ste sa nachádzali v práci.

Dokážete prečítať slová na obrázku?

Untitled-1

 

Ak ovládate anglický jazyk, iste ste prečítali „the cat“ a to i napriek tomu, že stredné písmená v slovách majú rovnaký tvar. Prečítali ste ich vďaka kontextu.

5. Sugestibilita

Novinárom sa pri interview neraz stáva, že myšlienka, ktorú uvádzajú v otázke, sa napokon objaví i v niektorej z odpovedí opýtaného. Ten si ideu novinára pomýlil s vlastnou spomienkou. Známe sú experimenty s deťmi. Chlapec má za úlohu nakresliť žltú loptičku. Keď k nemu príde experimentátor, pochváli mu slniečko na obrázku a opýta sa ho, či ho chcel nakresliť. Chlapec odpovie, že chcel, hoc v skutočnosti maľoval žltú loptičku. Tešme sa, naša ovplyvniteľnosť údajne s rastúcim vekom klesá!

6. Bias spoločenskej vhodnosti

Nevedomky naše slová prispôsobujeme tomu, čo považujeme za sociálne akceptovateľné. Robíme to preto, aby sme boli videní v lepšom svetle a aby sme sa vyhli negatívnemu hodnoteniu druhých. Príkladom je človek, ktorého spovedá raz žena a raz muž. Keď sa ho žena opýta na názor na feminizmus, odpovie, že feminizmus je potrebný. Keď mu tú istú otázku položí muž, odvrkne, že ho feminizmus nezaujíma. Preto si všímajte činy ľudí, nielen ich slová.

V tomto článku sme skratky v myslení a predpojatosti označili za chyby – možno neprávom. Napríklad trpíme optimistickým biasom – myslíme si, že negatívne situácie hrozia viac druhým než nám, a navrávame si, že sme lepší, než v skutočnosti sme. Táto pozitívna stratégia, hoc je ilúziou, nám pomáha prežiť. Väčšinou… Parašutista, ktorý skákal prvýkrát a neroztvoril sa mu padák, by s nami nesúhlasil. Optimistický bias, že sa mu padák nepokazí, veď skáče prvýkrát, mu veľmi nepomohol.

Zoznam kognitívnych biasov si pozrite tu.

poli na vybrali.sme.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

6 + 15 =